Horčičné zrnko |
"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32) |
---|
|
O modlitbe od pútnika Drahí bratia a sestry, dnes vám prinášam ďalšie svedectvo pútnika. Svedectvo, ktoré má svedčiť o sile modlitby a tom, že Boh je stále s nami, ak my sme s ním v úprimných, srdečných modlitbách. V besarabskom kláštore, v ktorom som určitý čas žil, bol starec, ktorý viedol dobrý život. Raz naňho doľahlo pokušenie. Veľmi si chcel dať sušenú rybu. Pretože ju v tom čase v kláštore nemohol dostať, odhodlával sa, že si ju pôjde kúpiť na trhovisko. Dlho zápasil s touto myšlienkou a uvažoval, že každý mních sa musí nasycovať pokrmom, aký prijímajú všetci bratia v kláštore, že sa má chrániť pôžitkárstva a že pre mnícha je zvodné a nevhodné prechádzať sa po trhovisku v dave ľudí. Nakoniec to pokušenie zvíťazilo nad jeho úvahami a on oddajúc sa do svojvôle sa rozhodol a odišiel, aby si tu rybu nakoniec aj kúpil. Vyjdúc z kláštora a kráčajúc ulicami mesta zistil, že v rukách nedrží čotky (ruženec). Začal rozmýšľať: „Akože teraz pôjdem, ako vojak bez meča? Nesluší sa! Obyvatelia mesta, ktorý ma stretnú, ma budú odsudzovať a ohovárať ma, že čo je to za mnícha bez čotiek!?“. Chcel sa vrátiť, aby si ich vzal, ale po prezretí vreciek ich našiel. Vybral ich, pomodlil sa, prežehnal sa, dal si ich na ruku a spokojne vykročil ďalej. Prichádzajúc k trhovisku pri obchodoch videl koňa zapriahnutého do voza s veľkými sudmi. Koňa čosi vystrašilo, ten sa zrazu rozbehol a začal okolo seba silno vyhadzovať kopytami. Kôň do tohto mnícha síce nie veľmi, ale predsa vrazil a zvalil ho na zem. Asi dva kroky za ním sa voz prevrátil a rozletel sa na malé kúsky. Vyľakaný mních sa rýchlo postavil a udivoval sa nad tým, ako Boh zachoval jeho život, lebo keby sa ten voz prevrátil a rozletel čo i len o sekundu skôr, pravdepodobne by tiež bol roztrhaný na kúsky ako tento voz. Nemysliac viac na to si mních kúpil rybu, vrátil sa, najedol sa, pomodlil sa a ľahol si spať. V jeho sne sa mu potom zjavuje prekrásne odetý starec, ktorý mu povedal: „Počuj, ja som ochrancom tohto kláštora a chcem ťa poučiť, aby si pochopil, čo sa dnes stalo. Pozri sa, tvoj nedostatočný zápas s pôžitkárstvom a lenivosť v sebazapieraní umožnili nepriateľovi, aby k tebe pohodlne pristúpil a pre teba pripravil tú nebezpečnú udalosť, ktorá sa odohrala pred tvoíim zrakom a mohla ťa zahubiť. Ale tvoj anjel ochranca to predvídal a vnukol ti myšlienku pomodliť sa, keď si si spomenul na svoje čotky. Keďže si to vnuknutie prijal a vykonal ho samotným skutkom, zachránilo ti to život. Vidíš, aká veľká je Božia ľudomilnosť a štedrá Jeho odplata za hoci len malé obrátenie sa k Nemu?“. Po týchto slovách starec, ktorý sa mu zjavil a ktorému sa poklonil, odišiel z kélie (1). V tom sa mních prebudil pričom zistil, že sa už nenachádza na posteli ale kľačí na kolenách pri prahu dverí. Toto videnie potom porozprával pre duchovný úžitok mnohým iným ako aj mne samotnému. Skutočne je bezhraničná Božia láska k nám hriešnikom! Či nie je ohromné, že za tak malý skutok, za vybratie čotiek z vrecka, za danie si ich na ruku a iba jediné prizvanie Božieho mena, za toto malo bol človeku ponechaný život? Na váhach ľudského osudu jedna krátka minúta prizývania Ježiša Krista prevážila mnohé hodiny prežité v lenivosti... Vskutku je tu malá hrivna vyplatená zlatom. Vidíte, bratia a sestry, aká je silná modlitba a mocné je meno Ježiša Krista! Svätý Ján Karpathský hovorí, že keď v Ježišovej modlitbe prizývame Ježišovo meno a hovoríme: „zmiluj sa nado mnou hriešnym“, že na každú takúto prosbu tajomne odpovedá Boží hlas: „dieťa, odpúšťajú sa ti tvoje hriechy...“. Ďalej pokračuje, že vtedy, keď sa modlíme, sa nijako neodlišujeme od svätých, ctihodných, mučeníkov, lebo ako to hovorí aj svätý Ján Zlatoústy, „modlitba, hoci by bola prinášaná nami, ktorí sme preplnení hriechom, i nás v tom čase, keď sa modlíme, očisťuje“. Veľké je milosrdenstvo Božie k nám. Ale my hriešni a nedbanliví ani to málo nechceme dať Bohu z vďačnosti a čas modlitby, ktorá je v našom živote veľmi dôležitá, zamieňame za životné starosti zabúdajúc na Boha a náš dlh voči Nemu! Kvôli tomu nezriedka padáme do nešťastia a rôznych nástrah, ktoré ale sú pre naše poučenie, obrátenie sa k Bohu a charakterizujú láskyplný Boží zámysel. O tom, že modlitba je skutočne a stále vypočutá, svedčí aj nasledujúci príbeh, ktorý hovorí o istom zbožnom Agafonikovi, ktorý už v detstve bol zbožnými rodičmi naučený modliť sa pred ikonou Bohorodičky modlitbu „Bohorodička Panna, raduj sa“ a iné. Modlil sa tak každý deň. Potom, keď dospel, začal žiť podľa svojho uváženia, keď napokon zahrnutý životnými starosťami sa modlil čoraz menej, až úplne prestal. Raz večer do svojho domu z dôvodu prenocovania prijal pútnika, ktorý mu povedal, že je pustovníkom v Tébach a mal videnie, v ktorom mu bolo povedané, že má ísť k Agafonikovi a vytknúť mu to, že sa prestal modliť k Božej matke. Agafonik začal vysvetľovať príčinu zanechania modlenia tým, že sa mnoho rokov modlil, ale nepostrehol, žeby z toho mal nejaký úžitok. Vtedy mu pustovník rozpovedal nasledujúce: „Spomeň s,i slepý a nevďačný, koľko krát ti pomohla táto modlitba a ochránila ťa pred nešťastiami! Spomeň si, ako si bol v detstve zázračne zachránený pred utopením! Spomínaš si, ako nákazlivá epidemická nemoc mnohých tvojich susedov priviedla do hrobu a ty si ostal zdravý!? Spomínaš si, ako si na ceste s priateľom spadol z voza? On si zlomil nohu a tebe sa nestalo nič. Či nevieš náhodou, že tvoj známy kedysi zdravý mladý človek teraz leží v telesnej ochabnutosti, ale ty si zdravý a nepociťuješ žiadne trápenie?“.Ešte mnohé Agafonikovi pripomenul a nakoniec povedal: „Vedz, že všetky tieto prípady sú od teba odvrátené ochranou Presvätej Bohorodičky za tú krátku modlitbu, ktorou si každodenne povzbudzoval svoju dušu k zjednoteniu sa s Bohom... Snaž sa ďalej pokračovať a neprestávaj touto modlitbou oslavovať Kráľovnú nebies, aby si Ňou nebol opustený“. Sláva Tebe, Pane, sláva Tebe!
(1) Kélia: obydlie mnícha, ktoré sa tiež zvykne nazývať cela.
|
|